sobota 6. júla 2013

Stredný miocén lokality Rohožník – Konopiská (Viedenská panva). I. časť – litológia, stratigrafia a význam lokality.

Oblasť Viedenskej panvy je bohatá na výskyt viacerých významných paleontologických lokalít neogénneho veku. Jedným z týchto nálezísk fosílnej fauny miocénu nachádzajúcich sa na našom území je aj lokalita Konopiská pri Rohožníku.


Úvod

Z paleontologického hľadiska je oblasť Viedenskej panvy nesmierne zaujímavá z dôvodu výskytu bohatých nálezov fosílnej fauny na početných miocénnych lokalitách. Viedenská panva sa rozkladá na území severovýchodného Rakúska, juhovýchodnej časti Českej republiky (Morava) a západnej časti Slovenska (Záhorská nížina). Súvrstvia morských sedimentov neogénu dosahujú miestami mocnosť až 5500 m. Na území slovenskej časti Západných Karpát je východná časť Viedenskej panvy tvorená Záhorskou nížinou siahajúcou od severného okraja tvoreného Bielymi Karpatmi k juhu, kde susedí s Devínskymi Karpatmi. Na východnom okraji hraničí s pohorím Malých Karpát, jej západný okraj tvorí rieka Morava. V tejto oblasti sa na našom území nachádza množstvo paleontologických lokalít, pričom mnohé z nich možno zaradiť medzi významné náleziská kenozoickej fauny a flóry. Jedným z významných nálezísk s hojným výskytom strednomiocénnej fosílnej fauny je aj lokalita Konopiská v Rohožníku.


 Lokalita Rohožník – Konopiská

Lokalita Konopiská sa nachádza južne od obce Rohožník, ktorá leží na východnom okraji Viedenskej panvy pri západnom úpätí Malých Karpát v blízkosti mestečka Malacky. Samotná lokalita bola objavená začiatkom 60-tych rokov minulého storočia počas geologických prieskumov okolia Rohožníka. V tomto období sa na lokalite rozprestierali iba vlhké lúky a mokrade. Cieľom geologických prieskumov bolo pomocou vrtov vyhľadať ložisko korekčných ílov potrebných pre potreby závodu na výrobu cementu, ktorého výstavba sa plánovala v blízkom okolí Rohožníka. Počas terénnych prác bolo vykonaných 25 vrtov siahajúcich do hĺbok od 30 až do 100 m. Ako ukázali výsledky prieskumov, podložie lokality bolo tvorené vrstvami prevažne pelitických sedimentov. Vzorky z vrtných jadier boli podrobené mikropaleontologickým analýzam foraminiferových spoločenstiev, na základe ktorých bolo možné bližšie stratigrafické začlenenie jednotlivých vzoriek. Na báze výsledkov týchto analýz boli sedimenty morských ílov a piesčitých ílov pochádzajúcich z jednotlivých vrtných jadier stratigraficky zaradené k bádenu a sarmatu (stredný miocén), pričom vek vzoriek jedného z vrtov bol stanovený na panón (vrchný miocén).




Obr. 1 – Lokalita Konopiská pri Rohožníku. Pohľad na južnú stranu ťažobnej jamy v období rekultivácie íloviska v roku 2002. Steny odkrývajú vrstvy sivých bioturbovaných pelitov vrchného bádenu studienčanského súvrstvia.
Foto: © Radoslav Biskupič


S ťažbou ílu pre potreby cementárskeho kombinátu “Záhorie“ sa začalo v roku 1976. S istými nepravidelnými prestávkami trvala ťažba v tejto lokalite až do roku 1998. V priebehu tohto obdobia boli v jame íloviska odkryté ílovité, piesčitoílovité, organodetritické a piesčité sedimenty bádenského a sarmatského veku obsahujúce bohaté fosílne zvyšky prevažne morských organizmov. V 90-tych rokoch boli íly dobývané už len na severovýchodnej strane ťažobnej jamy, pričom všetky ďalšie steny a súvislé odkryvy íloviska, kde prebiehala v minulosti aktívna ťažba, boli medzičasom postupne zasutené a zarastené vegetáciou. V niektorých častiach už nevyužívaného íloviska sa začali dokonca vytvárať malé akumulácie ilegálne dovozeného odpadu. Keď v roku 1998 došlo k ukončeniu ťažby ílu, dosiahla celková rozloha samotnej ťažobnej jamy plochu o rozlohe až vyše 10 ha. Ukončenie ťažby nerastnej suroviny bolo podmienené vysokou vlhkosťou a vysokým obsahom síry v íle. V roku 2001 sa začalo s rekultiváciou íloviska. Cieľom bolo upraviť jeho vzhľad a vytvoriť prostredie mokradí s vodnou plochou, ktoré malo byť kolonizované rôznymi živočíchmi – prevažne vtáctvom. Pôvodným zámerom bolo vytvoriť uprostred bývalého íloviska jazierko s izolovaným ostrovčekom oddeleným kanálom. Keďže hladina vody z roka na rok nekontrolovateľne stúpala, bol napokon tento umelo vytvorený ostrovček celkom zatopený. V súčasnosti je už zber fosílií na lokalite Konopiská výrazne obmedzený, ílovisko je takmer celé zatopené vodu – je tu vytvorené jazero, ktoré je súčasťou súkromného chráneného prírodného areálu Konopiská spoločnosti Holcim (Slovensko) a. s.




Obr. 2 – Západná časť íloviska Konopiská po rekultivácii. Stav lokality v roku 2001.
Zdroj: internet




Obr. 3 – Foto ťažobnej jamy z konca 90-tych rokov. Steny ťažobnej jamy sú zasutené, ílovisko je zarastené bujnou vegetáciou. Stav lokality pred rekultiváciou.
Zdroj: internet


Na lokalite Konopiská však v minulosti neboli fosílie nachádzané iba priamo v samotnom ílovisku, ale aj v jeho blízkom okolí. Morské sedimenty stredného miocénu sú prítomné v celom širokom okolí lokality a miestami obsahujú zaujímavé spoločenstvá organizmov. Tieto sedimenty boli odkrývané pri sporadických výkopových prácach uskutočňovaných v okolí ťažobnej jamy. Na jeseň v roku 1996 sa v oblastiach južne od Rohožníka v blízkosti íloviska začalo s výkopovými prácami súvisiacich s výstavbou nového plynovodu. Jeho trasa viedla východným okrajom Borskej nížiny popri Malých Karpatoch. Počas týchto príležitostných výkopoch boli odkryté prevažne žlté až žltosivé íly, ako i piesčité sedimenty – miestami s obsahom valúnov a pomerne chudobnou faunou mäkkýšov. Pozornosť však pútali najmä vrstvy sivých piesčitých ílov usadzujúcich sa počas bádenu v plytkovodných prostrediach infralitorálu, ktoré obsahovali bohaté a pekne zachované fosílie morských organizmov s výraznou dominanciou mäkkýšov.


Stratigrafia a litológia

V ťažobnej jame niekdajšieho íloviska a v jeho blízkom okolí boli počas ťažby ílu, ako aj pri rôznych príležitostných výkopových prácach odkryté morské sedimenty vrchného bádenu a spodného sarmatu (stredný miocén). Na zaujímavé litologické zloženie neogénnych sedimentov tohto územia poukazujú aj vrty zo starších geologických prieskumov. Rôzne typy fácií naznačujú neobyčajne pestrý vývoj sedimentačného prostredia a jednotlivých spoločenstiev organizmov počas stredného miocénu. Z litologického hľadiska dominujú na lokalite prevažne pelitické sedimenty, ktoré zastupujú vrstvy sivých a žltosivých ílovcov. V niektorých polohách sú tiež vyvinuté vrstvy, alebo šošovkovité vložky litotamniových a organodetritických sivých a sivožltých slieňovcov. V nadloží sú na určitých miestach vytvorené horizonty lumachelových organodetritických piesčitých ílov, ako aj vrstvy piesčitých až piesčitoílovitých sedimentov. Hlavný smer sklonu strednomiocénnych vrstiev odkrytých v ílovisku je 5 – 10° na sever až severozápad. Jednou zo zvláštností lokality je, že vrstvy bádenských a sarmatských pelitických sedimentov boli v jame hliniska odkryté približne v rovnakej výške – vedľa seba, oddelené zlomom. Tento jav možno vysvetliť tektonickým poklesom jednej z krýh. Vrstvy mladších sedimentov sarmatu sa nachádzajú na samostatnej kryhe v rovnakej výške vedľa susediacej kryhy tvorenej staršími sedimentmi bádenu.




Obr. 4 – Paleogeografická rekonštrukcia so znázornením rozloženia súše a mora v oblasti Viedenskej panvy počas bádenu s vyznačenou polohou lokality Rohožník.
Prevzaté z práce: Strauss, P., Harzhauser, M., Hinsch, R. &  Wagreich, M., 2006: Sequence stratigraphy in a classic pull-apart basin (Neogene, Vienna Basin). A 3D seismic based integrated approach. Geologica Carpathica, 57, 3, 185-197, Bratislava
Upravené


Vrchný báden (13,65 – 12,70 mil. r.)

Na nálezisku sú vo veľkej miere zastúpené predovšetkým vrchnobádenské sedimenty studienčanského súvrstvia foraminiferovej buliminovo – bolivinovej zóny. Na lokalite bolo možné pozorovať prstovitý prechod pieskovcov a detritických vápencov sandberských vrstiev do pelitických sedimentov. Počas bádenu boli pozdĺž pobrežia dnešných Malých Karpát v okolí Rohožníka vyvinuté rífové komplexy viazané na tektonicky aktívnu pobrežnú líniu, kde jadrá jednotlivých rífov boli budované riasovými, machovkovými, koralovými a organodetritickými karbonátmi. Detritické organogénne sedimenty usadzujúce sa na svahoch pod rífom boli prúdmi sporadicky transportované smerom do hlbších fácií infralitorálu až cirkalitorálu smerom do otvoreného mora. Tenké vrstvy rôznych organodetritických slieňov prechádzajúcich miestami až do lavíc litavských vápencov, ako i nepravidelné šošovkovité telesá týchto sedimentov boli odkryté v bývalom ílovisku lokality Konopiská. Dôkazom pestrého vývoja daného územia počas vrchného bádenu sú rôzne typy fácií, ktoré sú zastúpené od jemných pelitických usadenín reprezentujúcich prostredia afytálu cirkalitorálnej zóny až po piesčité až piesčitoílovité sedimenty usadzujúce sa v prostrediach zosterových lúk v zónach plytkého infralitorálu. V závislosti od typu prostredia sa odlišujú aj jednotlivé spoločenstvá bentóznych organizmov. Charakter každého z prostredí mal vplyv nie len na taxonomické zloženie týchto biocenóz a abundanciu jednotlivých druhov, ale významnú úlohu zohrával aj z pohľadu tafonómie. Práve na lokalite Konopiská v Rohožníku je možné pozorovať rôznorodosť, pestrosť, ale aj diferenciácie rôznych viac, či menej podobných, ako aj celkom odlišných niekdajších prostredí bádenského mora.



Obr. 5 – Rekonštrukcia rífového komplexu rozprestierajúceho sa počas bádenu v plytkomorských prostrediach pozdĺž pobrežia v okolí Rohožníka.
Prevzaté z práce: Hladilová, Š., Hladíková, J. & Kováč, M.: 1998: Stable Isotope record in Miocene Fossils and Sediments from Rohožník (Vienna Basin, Slovakia). Slovak Geol. Mag., 4, 2, Bratislava


Na lokalite boli objavené hojné fosílne zvyšky morských bezstavovcov, ktoré reprezentujú dierkavce, machovky, hubky, ramenonožce, koralovce (solitárne, koloniálne), lastúrniky, ulitníky, klovitovce, chitóny, mnohoštetinavce, ostnatokožce (ježovky, hviezdovky), ostrakódy, fúzonôžky, desaťnožce. Stavovce zastupujú najmä nálezy zvyškov drsnokožcov (žraloky, raje) a kostnatých rýb; fosílne ostatky cicavcov patria k veľmi zriedkavým nálezom. Najvyššiu diverzitu dosahujú mäkkýše, z ktorých sa vo vrstvách vrchného bádenu podarilo objaviť až okolo 550 taxónov. Okrem samotných fosílnych zvyškov organizmov boli na schránkach morských evertebrát (prevažne mäkkýšov) nájdené tiež početné stopy bioerózie, rôzne anomálie, posttraumatické deformácie a stopy predácie desaťnožcov. Nakoľko na lokalite prevládajú jemné ílovité až piesčitoílovité sedimenty, fosílie sú zväčša zachované v dobrom stave a s pôvodnou schránkou. Na niektorých schránkach ulitníkov a lastúrnikov boli objavené aj zvyšky ich pôvodného zafarbenia. U bivalvií boli u niektorých jedincov vzácne zachované aj zvyšky ligamentu.



Obr. 6 – Pohľad na menší zasutený odkryv (stav z roku 2011) s výstupom žltosivých ílov vrchného bádenu s asociáciou mäkkýšov Nassarius illovensis (HOERNES & AUINGER) a Corbula (Varicorbula) gibba (OLIVI).
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 7 – Schránky bivalvií druhu Corbula (Varicorbula) gibba (OLIVI) v suti. Fácia žltosivých ílov, vrchný báden.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 8 – Ukážka niektorých nálezov fosílií morských organizmov z vrstiev vrchného bádenu lokality Rohožník – Konopiská.
a – Quinqueloculina  sp., schránka dierkavca
b – Pterynotus tortuosus (SOWERBY), schránka muricidného gastropóda
c – Semicassis laevigata (DEFRANCE), fosílna schránka ulitníka   
d – Protula cf. tubularia (MONTAGU), rúrka mnohoštetinavca
e – Fissidentalium mutabile (HÖRNES), klovitovec
f – Anadara diluvii (LAMARCK), pohľad na vnútornú stranu lastúry
g – Circomphalus subplicatus (D'ORBIGNY ), schránka lastúrnika
h – Conus (Chelyconus) fuscocingulatus (HÖRNES), fosília ulitníka
i – Acanthocardia turonica (HÖRNES), schránka lastúrnika
j – Carcharias cuspidatus (AGASSIZ), zub žraloka
Foto: © Radoslav Biskupič


Medzi najvýznamnejšie nálezy fosílií z vrstiev bádenu patria nepochybne zvyšky cicavcov, ktorých výskyt je na lokalite Konopiská veľmi vzácny a ojedinelý. V 80-tych rokoch 20. storočia sa vo vrstvách sivých vápnitých ílovcov podarilo objaviť kostrové zvyšky bezzubej veľryby (podrad Mysticeti) druhu Mesocetus hungaricus KADIC. Nájdený osteologický materiál pozostával predovšetkým zo stavcov a rebier tohto morského cicavca. Jedná sa o veľmi vzácny nález, nakoľko zvyšky veľrýb patria v miocéne Západných Karpát medzi obzvlášť zriedkavé nálezy. Ďalším z nepochybne významných paleontologických objavov zo študovanej lokality patria nálezy fosílií zubatej veľryby (podrad Odontoceti) – sladkovodného delfína z podčeľade Pomatodelphininae. Nájdené boli nie len zúbky, ale aj fragmenty mandibuly a rostra delfína, ktoré patrili ešte mladému nedospelému jedincovi. Z nášho územia boli zvyšky sladkovodného delfína opísané iba z lokality Konopiská. Nesmiernu vzácnosť tohto nálezu podčiarkuje aj skutočnosť, že objavený jedinec obýval počas vrchného bádenu pravdepodobne oblasť delty niekdajšieho Dunaja, ktorá sa v tomto období nachádzala na území severovýchodného Rakúska a juhovýchodného cípu Moravy – niekoľko desiatok kilometrov západne až severozápadne od miesta nálezu (lokalita Konopiská). Predpokladá sa, že mŕtve telo živočícha bolo z delty transportované morskými prúdmi smerom na východ do otvoreného mora až k blízkosti pevniny (Malé Karpaty), kde napokon tieto ostatky fosilizovali (pozri LAMBERT et al., 2008). Okrem bohatej fauny sa na lokalite v niektorých vrstvách vyskytujú hromadné výskyty červených koralinných rias, ako i zvyšky suchozemskej flóry splavenej zo súše (zuhoľnatené drevá, semienka, listy, šišky).

Dominantnú časť odkrytých vrchnobádenských vrstiev tvoria fácie sivých, modrosivých až zelenosivých vápnitých ílovcov, sivých bioturbovaných vápnitých ílovcov a fácia sivožltých ílovcov. V pelitických sedimentoch sú miestami vyvinuté tenké vrstvy, alebo podlhovasté šošovkovité telesá  sivožltých organodetritických slieňovcov, ako i sivých riasových organodetritických slieňovcov, ktoré miestami prechádzajú až do tenkých vrstiev riasových litavských vápencov. V nadloží sú na niektorých miestach vyvinuté nepravidelné šošovkovité vrstvy pieskov, pieskov s obsahom valúnov a horizonty jemných sivých až sivožltých piesčitoílovitých sedimentov s občasnými tenkými vložkami štrkov.


Spodný sarmat (12,70 – 12,10 mil. r.) 

Stredný miocén je okrem vrchného bádenu na lokalite zastúpený aj usadeninami spodného sarmatu holíčskeho súvrstvia mohrensterniovej zóny (v minulosti označovanej pod názvom “Rissoenschichten“). Podľa zonácie sarmatských dierkavcov sa tieto vrstvy priraďujú do troch biozón:  zóna Elphidium reginum (zóna veľkých elfidií), zóna Elphidium hauerianum a zóna s Protelphidium tuberculatum. V bývalom ílovisku boli odkryté najmä vrstvy sivých až sivožltých ílovcov s bohatou faunou lastúrnikov a ulitníkov usadzujúcich sa pravdepodobne v zóne hlbšieho infralitorálu až cirkalitorálu. Na západnom cípe lokality v rohu ťažobnej jamy boli odkryté organodetritické lumachelové piesky až piesčité íly s nahromadenými schránkami sarmatských mäkkýšov spoločne s preplavenými fosíliami ováľaných schránok bádenských ulitníkov a lastúrnikov. Vrstvy sarmatu sú bohaté na výskyt fosílií dierkavcov a ostrakódov, ako i mäkkýšov. K veľmi častým nálezom patria schránky ulitníkov a lastúrnikov. Spoločenstvá spodnosarmatských mäkkýšov neoplývajú vysokou druhovu pestrosťou, ako je tomu v bádenských asociáciách bivalvií a gastropódov;  pozostávajú skôr z monotypických taxónov. Veľká časť týchto taxónov však disponuje vysokou abundanciou v podobe hromadných výskytov v daných biocenózach. Vo vrstvách sivých ílovcov sa vzácne vyskytujú aj zvyšky suchozemských ulitníkov splavených z pevniny. Zvyšky morských bezstavovcov sú dobre zachované, s vlastnou schránkou a s výskytmi zachovania pôvodného zafarbenia ich schránok (mäkkýše).



Obr. 9 – Detailný pohľad na časť odkryvu (stav z roku 2007) vo vrstvách organodetritických piesčitých sedimentov spodného sarmatu so schránkami ulitníkov druhov Cerithium rubiginosum EICHWALD a Turritella (Archimediella) pythagoraica (HILBER).
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 10 – Výplav z vrstiev organodetritických pieskov spodného sarmatu s ukážkou typickej fauny mäkkýšov. Okrem fragmentov schránok bivalvií dominujú prevažne zástupcovia drobných gastropódov čeľade Rissoidae, prítomné sú aj väčšie schránky adultných, ako i juvenilných exemplárov druhov Granulolabium bicinctum (BROCCHI) a Cerithium rubiginosum EICHWALD.
Foto: © Radoslav Biskupič


Veľmi vzácny nález zo sarmatských ílovitých sedimentov patrí zvyškom suchozemského cicavca z čeľade Cervidae. Fosílne ostatky tohto zástupcu  jeleňovitých boli priradené k druhu Dicrocerus cf. grangeri COLBERT. Jedná sa vôbec o prvý nález suchozemského cicavca z tejto lokality. Objavené boli zvyšky pravej sánky so zubami, ľavý horný špiciak a ľavý paroh. Najbližší príbuzný recentný taxón vyhynutého fosílneho rodu Dicrocerus je rod Muntiacus, ktorý v súčasnosti obýva oblasti tropických lesov južnej Ázie. Podľa nálezu tohto miocénneho cervida možno predpokladať, že pevnina v oblasti dnešných Malých Karpát v blízkosti pobrežia mohla byť pokrytá porastmi bujnej teplomilnej vegetácie tropického až subtropického charakteru.


Význam lokality

Nálezisko Konopiská v Rohožníku sa môže právom pýšiť niektorými významných paleontologickými objavmi – najmä v súvislosti s nálezmi zvyškov cicavcov. Na lokalite sa od jej objavenia až po súčasnosť uskutočnilo niekoľko paleontologických výskumov. Preštudované boli hlavne spoločenstvá bádenských a sarmatských dierkavcov, ostrakódov, ako i mäkkýšov. Zaujímavé asociácie ulitníkov, lastúrnikov, klovitovcov a chitónov, ktoré pochádzajú nie len z povrchových zberov, ale i z početných vrtov, uvádzajú z lokality Konopiská viacerí autori. Preskúmané boli tiež fosílne stopy po činnosti organizmov objavené na schránkach bádenských ulitníkov a lastúrnikov. Z ílovitých sedimentov boli opísané nálezy stavovcov – preštudované boli predovšetkým otolity a ojedinelé fosílne zvyšky morských, sladkovodných a suchozemských cicavcov. Vzhľadom k obrovskému potenciálu lokality s výskytmi neobyčajne diverzifikovanej fosílnej fauny však možno konštatovať, že všetky doterajšie štúdie poodhalili len nepatrný zlomok skutočného bohatstva niekdajších fosílnych spoločenstiev morských organizmov obývajúcich túto oblasť počas stredného miocénu. Bez akýchkoľvek pochybností možno toto nálezisko (zatiaľ) neoficiálne zaradiť medzi jednu z najvýznamnejších paleontologických lokalít Slovenska. Sú to práve mäkkýše, ktoré svojou ohromnou a dych vyrážajúcou diverzitou vzbudzujú najväčší záujem, ale i rešpekt zároveň. Doterajšími zbermi bolo z vrstiev vrchného bádenu sústredených až 550 taxónov morských mäkkýšov. Pri uvedenom vysokom počte taxónov nemožno tiež vylúčiť objavenie nových, doteraz neopísaných druhov. Vyžaduje si to však detailné, systematické a postupné spracovanie nájdenej fosílnej malakofauny.




Obr. 11 – Pohľad na východnú stranu bývalého hliniska Konopiská.  Po nekontrolovateľnom stúpaní hladiny jazierka v ílovisku po rekultivácii došlo takmer k úplnému zatopeniu lokality a vytvoreniu rozsiahlej vodnej plochy. Stav lokality v roku 2011.
Foto: © Radoslav Biskupič




Obr. 12 – Lokalita Rohožník – Konopiská, stav z roku 2011. V súčasnosti súkromný chránený prírodný areál spoločnosti Holcim (Slovensko) a. s.
Foto: © Radoslav Biskupič


Z lokality neboli doposiaľ vôbec detailnejšie spracované spoločenstvá machoviek, mnohoštetinavcov, ostnatokožcov, koralovcov, brachiopódov, desaťnožcov, alebo drsnokožcov. Niektoré skupiny organizmov už síce v minulosti spracované boli, avšak nie vždy dostatočne a komplexne. Od objavenia lokality, no najmä po začatí ťažby ílu až po obdobie jej zrekultivovania, sa tu uskutočnilo mnoho systematických, ale i príležitostných zberov fosílií. Bohaté kolekcie fosílneho materiálu sú v súčasnosti uložené vo viacerých zbierkach – hlavne v depozitároch Prírodovedného múzea SNM v Bratislave, Západoslovenského múzea v Trnave, na Katedre geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, ako i v rôznych súkromných zbierkach. Vzácnosť a význam nálezov fosílií z tejto lokality v súčasnosti výrazne stúpol najmä z dôvodu, že vrstvy z ktorých tieto bohaté nálezy pochádzajú, sú momentálne neprístupné a samotná lokalita je vďaka jej zatopeniu vodou prakticky zničená.


Autor: Radoslav Biskupič



Zoznam použitej literatúry:


Čierna, E., 1973: Mikropaläontologische und biostratigraphische Untersuchung einiger Bohrproben aus der weiteren Umgebung von Rohožník.
Acta Univer.  Comeniana, 26, 113-187, Bratislava

Fordinál, K. (ed.), Maglay, J., Elečko, M., Nagy, A., Moravcová, M., Vlačiky, M., Kohút, M., Németh, Z., Bezák, V., Polák, M., Plašienka, D., Olšavský, M., Buček, S., Havrila, M., Hók, J., Pešková, I., Kucharič, Ľ., Kubeš, P., Malík, M., Baláž, P., Liščák, P., Madarás, J., Šefčík, P., Baráth, I., Boorová, D., Uher, P., Zlinská, A. & Žecová, K., 2012: Vysvetlivky ku geologickej mape Záhorskej nížiny 1 : 50 000. ŠGÚDŠ, Bratislava

Fuksi, T., 2013: Revízia a spracovanie fauny mäkkýšov z vrtov v okolí Rohožníka.
MS, PRiF  UK, Bratislava

Harzhauser, M. & Piller, W. E., 2004:  Integrated stratigraphy of the Sarmatian (Upper Middle Miocene) in the western Central Paratethys.
Stratigraphy, 1, 65-86

Hladilová, Š.: 1991: Results of preliminary studies of the molluscan fauna from the Rohožník locality.
Scripta, Geology, 21, 91-97, Brno

Hladilová, Š., Hladíková, J. & Kováč, M.: 1998: Stable Isotope record in Miocene Fossils and Sediments from Rohožník (Vienna Basin, Slovakia).
Slovak Geol. Mag., 4, 2, Bratislava

Holec, P., 1973: Fisch-Otolithen aus dem oberen Baden (Miozän) des nordöstlichen Teiles des Wiener Beckens (Gebiet von Rohožník).
Goelogický zborník Geologica carpathica, 24, 2, 393-414, Bratislava

Holec, P., 1975: Fisch-Otolithen aus dem Baden (Miozän) des nordöstlichen Teiles des Wiener Beckens und der Donau-Tiefebene.
Goelogický zborník Geologica carpathica, 26, 2, 253-266, Bratislava

Holec, P., Hornáček, M. & Sýkora, M., 1995: Lower Miocene shark (Chondrichthyes, Elasmobranchii) and whale faunas (Mammalia, Cetacea) near Mučín, Southern Slovakia.
Geol. Práce, Spr., 100

Holec, P., Karol, M. & Koubová, I., 2007: Dicrocerus cf. grangeri (Mammalia, Cervidae) z Rohožníka (Slovensko).
Mineralia Slovaca, 39, 323-328

Kováč, M., Baráth, I., Marko, F., Šútovská, K., Uher, P., Hladilová, Š., Fordinál ,K., Tuba, L., 1991: Neogene sequences.  In: Kováč, M., Michalík, J., Plašienka, D., Putiš, M., (eds.):  Malé  Karpaty Mts. Geology of the Alpine  –  Carpathian junction. Guide to excursions. Bratislava, 61-74.

Kučerová, K., 1986: Bádenské a sarmatské ostrakódy íloviska v Rohožníku.
Region. Geológia Západných Karpát, 21, 113-115, Bratislava

Lambert, O., Schlögl, J. & Kováč, M. (2008): Middle Miocene toothed whale with Platanista-like teeth from the Vienna Basin (Western Carpathians, Slovakia).
N. Jb. Geol. Paläont. Abh., 250: 157–166; Stuttgart

Meszároš, Š., 1986: Anomálie schránok mäkkýšov z vrchnobádenských sedimentov lokalít okolia Malých Karpát.
Západné Karpaty, Séria Paleontológia, 11, Bratislava

Pek, I., Mikuláš, R., Lysáková, G.; 1997: Boring ichnofossils on Mollusc Shells from the late Badenian at Rohožník (Malé Karpaty Mts., Slovakia).
Zemní plyn a nafta, 42, 1, 47-55, Hodonín

Strauss, P., Harzhauser, M., Hinsch, R. &  Wagreich, M., 2006: Sequence stratigraphy in a classic pull-apart basin (Neogene, Vienna Basin). A 3D seismic based integrated approach.
Geologica Carpathica, 57, 3, 185-197, Bratislava

Švagrovský, J., 1971: Das Sarmat der Tschechoslowakei und seine Molluskenfauna.
Acta Geologica et Geographica Universitatis Comeniae, Geologica 20, 1–473.



0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 
Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes |