sobota 7. apríla 2012

Výstava fosílií “Bolo u nás more“ v Západoslovenskom múzeu v Trnave


V Západoslovenskom múzeum v Trnave sa v dňoch od 10. marca 2011 do 28. februára 2012 uskutočnila výstava nálezov neogénnych fosílií pochádzajúcich z lokalít prevažne z oblasti západného Slovenska s názvom “Bolo u nás more“. Cieľom výstavy bolo návštevníkom múzea priblížiť faunu vyhynutých morských živočíchov, ktoré obývali vody plytkých morí rozprestierajúcich sa na našom území počas miocénu.


Úvod

Výstava “Bolo u nás more“ sa konala od 10. marca 2011 až do 28. februára 2012 v priestoroch Západoslovenskom múzeu v Trnave v budove klariského kláštora. Následne bola presunutá do Záhorského múzea v Skalici, kde boli tieto expozície sprístupnené návštevníkom múzea v období od 9. marca do 6. apríla 2012. Kurátorom a autorom tejto zaujímavej paleontologickej výstavy je Dr. M. Hornáček; vzorky vystavených exponátov fosílií pochádzajú zo zbierok Západoslovenského múzea v Trnave. Hlavným cieľom výstavy bolo prezentovať nálezy fosílnych morských živočíchov neogénneho veku pochádzajúcich z nášho územia – hlavne z oblasti západného Slovenska. Samotná expozícia je doplnená aj ukážkami schránok recentných morských organizmov (mäkkýše, kôrovce, koralovce), ktoré sú s niektorými príbuznými druhmi fosílnych živočíchov porovnávané. Výstava fosílií bola obohatená o množstvo rôznych fotografii jednotlivých lokalít vyhotovených v čase zberu fosílneho materiálu, ako aj o fotografie schránok ďalších druhov morských miocénnych organizmov, ktorých schránky dospelých exemplárov dorastali zväčša len do nepatrných rozmerov o veľkosti niekoľkých milimetrov (machovky, dierkavce, niektoré ulitníky, lastúrniky a iné...). Okrem uvedených fotografií si mohli návštevníci prezrieť aj paleogeografickú rekonštrukciu oblasti Centrálnej Paratetýdy – rozloženie súše a mora počas stredného miocénu (báden) v strednej Európe.



Obr. 1 Pohľad na časť výstavy umiestnenej v  priestoroch Západoslovenského múzea v Trnave

Prezentované boli nálezy fosílnych zvyškov početných morských bezstavovcov, ale i stavovcov z obdobia miocénu z rôznych kútov Slovenska. Veľká časť exponátov pochádzala najmä z nálezísk stredného miocénu západného Slovenska z úpätia Malých Karpát (Dunajská panva, Viedenská panva). Prítomné boli väčšinou fosílie rôznych druhov lastúrnikov, ulitníkov a koralovcov nájdených hlavne na lokalitách v Rohožníku, Devínskej Novej Vsi a Dubovej. Spodný miocén (egenburg) reprezentovali nálezy bezstavovcov (lastúrniky, kôrovce) z lokalít Horovce a Trenč, ako i stavovcov (drsnokožce, cicavce) z Mučína.

 
Spodný miocén (egenburg)

Časť expozície bola venovaná nálezom fosílnych zvyškov zo spodného miocénu (egenburg). Bohaté zastúpenie mala lokalita Mučín (Juhoslovenská panva), z ktorej pochádzajú hlavne bohaté nálezy zvyškov drsnokožcov (žraloky, raje) a cicavcov (delfíny). Ukážka obsahovala zuby viacerých druhov žralokov, no pravdepodobne najväčšiu pozornosť pútali veľké masívne zuby druhu Carcharocles megalodon (AGASSIZ). Veľmi zaujímavými nálezmi boli nepochybne aj zúbky delfínov. Mäkkýše reprezentovali schránky bivalvií druhov Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM) a Aequipecten northamptoni (MICHELOTTI). Fosílie morských organizmov egenburgu boli tiež zastúpené lokalitou Trenč so zvyškami masívnych hrubostenných lastúr ustríc rodu Crassostrea a kolóniami sesílnych kôrovcov rodu Balanus (fúzonôžky). Zo Stredného Považia z vrstiev pieskovcov náleziska v Horovciach pochádzali nálezy početných dobre zachovaných schránok veľkých hrebenatiek (čeľaď Pectinidae) druhu Oopecten gigas (SCHLOTHEIM).



Obr. 2Oopecten gigas (SCHLOTHEIM) – schránky lastúrnikov
Egenburg, Horovce



Obr. 3Carcharocles megalodon (AGASSIZ) – zuby žralokov
Egenburg, Mučín


Stredný miocén (báden)

Prevažná časť expozície pozostávala zo vzoriek pochádzajúcich z vrstiev stredného miocénu (báden) z lokalít Viedenskej a Dunajskej panvy. Dominovali nálezy z piesčito-ílovitých vrchnobádenských sedimentov lokality Malý trávnik v Dubovej (Dunajská panva). Vzorky pochádzajú z príležitostných výkopov súvisiacich s výstavbou vinárskeho komplexu na západnom okraji obce. Početná morská fauna bezstavovcov bola reprezentovaná dobre zachovanými kolóniami hermatypických koralovcov druhov Plesiastraea (Palaeoplesiastraea) desmoulinsi MILNE – EDWARDS & HAIME, Porites leptoclada REUSS a Siderastraea italica (DEFRANCE). Niektoré väčšie kolónie dosahovali priemer až okolo 30 cm. Jedná sa skutočne o vzácne a jedinečné nálezy miocénnych koloniálnych koralovcov z územia slovenskej časti Západných Karpát. Okrem koralovcov mohli návštevníkov zaujať aj bohaté nálezy fauny mäkkýšov. Vystavené boli schránky lastúrnikov viacerých druhov – napr. Oppenheimopecten aduncus (EICHWALD), Flabellipecten besseri (ANDRZEJOWSKI), Megaxinus (M.) incrassatus (DU BOIS), Anadara (A.) turonica (DUJARDIN), Cubitostrea digitalina (EICHWALD), Glycymeris (G.) deshayesi (MAYER), Spondylus (S.) cf. gaederopus LINNAEUS, Pelecyora (Cordiopsis) islandicoides (LAMARCK). Nepochybne najzaujímavejšími nálezmi bivalvií boli veľké masívne schránky ustríc druhu Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM), ktoré patrili medzi typické a zároveň jedinečné nálezy lastúrnikov na uvedenej lokalite. Spoločenstvo gastropódov zastupovali schránky druhov Cerithium (Ptychocerithium) procrenatum SACCO, Conus (Chelyconus) fuscocingulatus (HÖRNES), Amalda glandiformis (LAMARCK), Subula (Oxymeris) plicaria (BASTEROT), Latirus valenciennesi (GRATELOUP), Haustellum (Bolinus) subtorularius (HOERNES & AUINGER), Xenophora deshayesi (MICHELOTTI) a ďalšie. Vzácnymi nálezmi možno označiť schránky veľkých teplomilných gastropódov druhov Persististrombus coronatus (DEFRANCE) a Melongena cornuta (AGASSIZ).



Obr. 4Plesiastraea (Palaeoplesiastraea) desmoulinsi MILNE – EDWARDS & HAIME
Kolónie hermatypických koralovcov
Vrchný báden, Dubová (Malý trávnik)



Obr. 5Crassostrea gryphoides (SCHLOTHEIM) – schránky ustríc
Vrchný báden, Dubová (Malý trávnik)



Obr. 6Melongena cornuta (AGASSIZ) – schránky ulitníkov
Vrchný báden, Dubová (Malý trávnik)



Obr. 7Anadara (Anadara) turonica (DUJARDIN) – schránky lastúrnikov
Vrchný báden, Dubová (Malý trávnik)

Faunu vrchného bádenu reprezentovali aj exponáty z ďalšej bohatej, no v súčasnosti už takmer neexistujúcej zničenej lokality – Konopiská v Rohožníku. Táto lokalita sa rozprestiera na území bývalého íloviska a jeho blízkeho okolia. Ťažobná jama hliniska je však v súčasnosti zatopená vodou a zber fosílií už žiaľ nie je možný. Vystavené vzorky fosílií pochádzajú najmä zo starších príležitostných zberov z piesčito-ílovitých sedimentov odkrytých pri výkopových prácach realizovaných v súvislosti s výstavbou a inštaláciou plynovodu južne od íloviska (rok 1996). V uvedených jemnozrnných vrstvách bola nájdená hojná bádenská malakofauna. Návštevníci mohli obdivovať najmä schránky lastúrnikov druhov Megacardita jouanneti (BASTEROT) a Panopea (P.) menardi (DESHAYES), ako i dravých ulitníkov  Semicassis laevigata (DEFRANCE), Clavatula schreibersi (HÖRNES) a Conus (Chelyconus) vindobonensis PARTSCH in HÖRNES. Ojedinelým a vzácnym nálezom je schránka gastropóda Cassis postmamillaris SACCO. Každý všímavý návštevník určite neprehliadol vystavené vzácne exponáty kostrových zvyškov veľryby nájdených vo vrstvách sivých pelitov v osemdesiatych rokoch minulého storočia v ťažobnej jame íloviska. 



Obr. 8Semicassis laevigata (DEFRANCE) – schránky ulitníkov
Vrchný báden, Rohožník (Konopiská)


Pozornosť nepochybne pútali aj nálezy pekne zachovaných fosílií z ďalšej vrchnobádenskej lokality -  chráneného náleziska Sandberg v Devínskej Novej Vsi (Bratislava). Túto známu paleontologickú lokalitu prezentovali predovšetkým nálezy lastúrnikov čeľade Pectinidae – druhu Flabellipecten besseri (ANDRZEJOWSKI) a veľkých diskovitých schránok taxónov Flabellipecten solarium (LAMARCK) a Gigantopecten nodosiformis (DE SERRES). Vystavená bola aj štíhla vežovitá schránka ulitníka Turritella (Haustator) tricincta BORSON, masívna ostnatá schránka sesílneho  lastúrnika Spondylus (S.) crassicosta LAMARCK a vzácny nález panciera ježovky druhu Clypeaster cf. campanulatus forma partschii MICHELIN. Bohatú faunu mäkkýšov dopĺňali vzorky viacerých druhov pektinidných lastúrnikov z rôznych bádenských lokalít Devínskej Kobyly a jej blízkeho okolia (Devínska Nová Ves, Dúbravka, Devín) a nezvyčajne veľká, dobre zachovaná schránka gastropóda rodu Conus z lokality Trstín (Dunajská panva). Veľmi ojedinelým a vzácnym exponátom tejto zaujímavej výstavy bol aj zub žraloka Carcharocles megalodon (AGASSIZ) nájdený vo vinohradoch na úpätí Devínskej Kobyly pri Devíne.



Obr. 9 – Ukážka fosílií z vrchného bádenu Devínskej Kobyly.
Vľavo hore: Flabellipecten besseri (ANDRZEJOWSKI) – pravá a ľavá lastúra, Sandberg
Hore uprostred: Turritella (Haustator) tricincta BORSON – schránka ulitníka v pieskovci, Sandberg
Vpravo hore: Gigantopecten nodosiformis (DE SERRES) – schránka lastúrnika, Sandberg
Uprostred: Clypeaster cf. campanulatus forma partschii MICHELIN – pancier ježovky, Sandberg
Vľavo dole a dole uprostred: Flabellipecten solarium (LAMARCK) – ľavá a pravá lastúra, Sandberg
Vpravo: Carcharocles megalodon (AGASSIZ) – zub žraloka, Devín


Menšia časť expozície bola venovaná aj ukážke recentných druhov morských živočíchov (mäkkýše, kôrovce, koralovce), ktorých schránky pochádzali zo súčasných morí z rôznych kútov sveta. Pre porovnanie boli vedľa týchto exponátov vystavené aj ich príbuzné fosílne miocénne taxóny pochádzajúce z už uvedených slovenských paleontologických lokalít. Istú príbuznosť a podobnosť niektorých bezstavovcov názorne demonštrovali schránky recentných a miocénnych druhov mäkkýšov patriacich rodom Melongena, Conus, Spondylus, ako aj fúzonôžok rodu Balanus.



Obr. 10 – Ukážka schránok dravých ulitníkov rodu Conus
Vľavo: jedinec pochádzajúci z plytkých tropických vôd Tichého oceánu, Filipíny, recent
Vpravo: fosílna schránka nájdená na lokalite v Trstíne, vrchný báden


Záver

Táto výnimočná paleontologická výstava zameraná na priblíženie vyhynutého života z obdobia miocénu, ktorý na našom území čulo pulzoval vo vodách niekdajších morí, bola jednou z mála príležitostných výstav zameraných na geologické vedy, s ktorými je možné sa na Slovensku stretnúť. Téma a obsah tejto nezvyčajnej výstavy každopádne zaujali; záujemcovia o paleontológiu, alebo o prírodu vôbec, ako i nadšenci pre prírodné vedy a študenti si návštevou tejto interesantnej výstavy nepochybne prišli na svoje a mohli zároveň získať množstvo nových a zaujímavých informácií z oblasti paleontológie. Návštevníci tak mali možnosť rozšíriť a obohatiť svoje doterajšie vedomosti o fosílnej morskej faune neogénu a o vývoji v dávnej geologickej minulosti na území svojho regiónu, alebo na Slovensku ako celku vôbec.



Autor: Radoslav Biskupič

0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 
Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes |