štvrtok 29. decembra 2011

Miocénne ulitníky (Gastropoda) rodu Cerithium (II. časť)

V nasledujúcej druhej časti sú bližšie opísané a charakterizované niektoré druhy gastropódov rodu Cerithium. Uvedený je detailný popis ich schránok s prihliadnutím na typické morfologické znaky, výskyt na miocénnych lokalitách v slovenskej časti Západných Karpát a ich stratigrafické rozšírenie v Centrálnej Paratetýde.



Cerithium (Thericium) turonicum MAYER 


Obr. 1Cerithium (Thericium) turonicum MAYER
Dubová (Malý trávnik), vrchný báden
Foto: R. Biskupič

Schránky druhu Cerithium (Thericium) turonicum MAYER majú masívny, výrazne konvexný a nafúknutý tvar. Dospelé jedince dorastajú štandardne do výšky od 25 do 29 mm. Tvar schránok, ako aj samotných závitov je väčšinou nerovný, čo je spôsobené krivým a nepravidelným narastaním nových závitov na tie staršie. Steny závitov sú vypuklé a členité. Skulptúra je tvorená výraznými špirálovými radmi s hrbolčekmi. Na závitoch sa nachádzajú tri, až štyri rady pravidelných hrbolčekov, umiestnené sú v radoch za sebou v smere vinutia závitov. Na niektorých schránkach sa zachovali aj zvyšky ich pôvodného zafarbenia. Zachovalo sa na jednotlivých hrbolčekoch a uzlíkoch, ktoré sú sfarbené do jemnej okrovej až okrovohnedej farby. Posledný závit je na špirálu zvyčajne nasadený nerovno, oproti starším závitom je viac šikmo a vo väčšom uhle sklonený nadol, čo je vidieť aj na línii švu medzi predposledným a posledným závitom. Posledný (telový) závit je zdobený početnými radmi hrbolčekov a tenkých granulovaných špirálových rebierok. Ústie je zreteľné, okrúhle s vyvinutým nevýrazným análnym a sifonálnym kanálikom.
.


Obr. 2Cerithium (Thericium) turonicum MAYER
Schránky so zachovanými zvyškami pôvodného zafarbenia.
Dubová (Malý trávnik), vrchný báden
Foto: R. Biskupič

Tento taxón bol na našom území nájdený na niekoľkých bádenských lokalitách. Ich fosílne zvyšky pochádzajú z Borského Mikuláša (Vinohrádky), Dubovej (Malý trávnik) a Modry – Kráľovej. Ich ojedinelé nálezy fosílií boli zistené aj vo vrstvách arkózovitých pieskov z lokality Devín - Šibeničník. Z vrchnobádenských ílovitých usadenín Východoslovenskej panvy boli ich schránky nájdené vo Varhaňovciach a Kuzmiciach. Stratigraficky bol uvedený taxón v Centrálnej Paratetýde rozšírený počas miocénu od obdobia karpat až po báden.


Cerithium (Tiaracerithium) zeuschneri PUSCH

Pre uvedený druh sú charakteristické masívne vežičkovité ulity. Schránky majú mierne konvexný tvar, ich priemerná výška sa pohybuje v hodnotách 20 až 24 mm. Závity sú od seba zreteľne oddelené, sutúra je dobre vyvinutá. Staršie závity nachádzajúce sa na vrchole schránky sú ploché, prípadne mierne vypuklé a nesú výrazné axiálne rebrá. Mladšie väčšie závity sú skôr výrazného hranatého tvaru, ich steny sú ploché, až mierne konkávne. Skulptúra vertikálnych rebier sa pozvoľna zjemňuje, až stráca a prechádza do krátkych ostňov. Tieto krátke hroty zdobia hornú časť závitov tesne pod švom. Jednotlivé závity nesú aj skulptúrne prvky jemných a hustých špirálových prúžkov, na ktorých sú miestami vyvinuté drobné hrbolčeky. Posledný závit má typický hranatý tvar, steny závitov sú konkávne. Na jeho hornej časti pod švom, ako aj na jeho dolnej časti nad sifonálnym kanálikom, sa nachádza rad hrbolčekov, u niektorých jedincov vyvinutý až do podoby krátkych hrotov. Tieto dva rady hrotov ešte viac zvýrazňujú hranatý tvar posledného závitu. Nachádzajú sa tu tiež jemné špirálové línie s jemnými náznakmi maličkých oblých hrbolčekov. Sifonálny kanálik je krátky, zdobený tenkými špirálovými rebierkami s nevýraznými drobnými hrbolčekmi.
.


Obr. 3Cerithium (Tiaracerithium) zeuschneri PUSCH
Devínska Nová Ves (Útočnica), vrchný báden
Foto: R. Biskupič

Schránky druhu Cerithium (Tiaracerithium) zeuschneri PUSCH boli v bádenských sedimentoch na našom území nájdené doposiaľ len na dvoch lokalitách Viedenskej panvy. Na lokalite Útočnica v Devínskej Novej Vsi z vrstiev jemných pieskov až piesčitých ílov patria ich fosílie k pomerne častým nálezom. Na lokalite Konopiská v Rohožníku sú ich nálezy zriedkavé, ich fosílne zvyšky tu boli objavené vo vrstvách sivých piesčitých ílov. Ojedinelé výskyty uvedeného druh ulitníka sú z miocénu Centrálnej Paratetýdy známe už z otnangu, avšak oveľa väčšie a výraznejšie rozšírenie dosiahol až počas bádenu.



Cerithium (Ptychocerithium) bronni PARTSCH in HÖRNES 


Obr. 4Cerithium (Ptychocerithium) bronni PARTSCH in HÖRNES
Rohožník (Konopiská), vrchný báden
Foto: R. Biskupič

Schránky majú typický štíhly podlhovastý tvar. Adultné exempláre môžu dorastať maximálne do výšky 30 mm. Tvar bočných stien závitov je značne variabilný, bývajú zväčša konvexného, alebo i plochého tvaru. Švy oddeľujúce jednotlivé závity sú zreteľné a dobre vyvinuté. Závity sú viac širšie, ako vyššie, príliš sa neprekrývajú, narastajú na seba rovnomerne. Skulptúra závitov je tvorená výraznými priečnymi rebrami, ktoré sú od seba oddelené pomerne širokými medzerami. Na závitoch sú tiež vyvinuté jemné špirálové rebierka, ktoré na priesečníkoch s priečnymi rebrami tvoria drobné nevýrazné hrbolčeky. Skulptúra posledného závitu je v porovnaní so staršími závitmi odlišná. Na poslednom najväčšom závite sú axiálne rebrá tenšie, je ich viac a sú umiestnené husto vedľa seba. Taktiež skulptúra špirálových rebierok je výraznejšia, rebrá sú širšie a v bodoch pretínania s priečnymi rebrami tvoria výrazné hrbolčeky a uzlíky. Ústie je okrúhle, spodná časť posledného závitu prechádza do krátkeho nevýrazného sifonálneho kanálika.
.


Obr. 5Cerithium (Ptychocerithium) bronni PARTSCH in HÖRNES
Rohožník (Konopiská), vrchný báden
Foto: R. Biskupič

Fosílie tohto druhu sa často vyskytujú na lokalite Konopiská v Rohožníku, kde boli nájdené hlavne vo vrstvách litotamniových organodetritických slieňov, ako aj vo fáciách predrífových pieskov a piesčitých ílov. Nájdené boli aj na ďalších lokalitách Viedenskej panvy – Borský Mikuláš (Vinohrádky), Devínska Nová Ves – Sandberg a Útočnica. Na nálezisku Sandberg sa ich schránky vyskytujú vo fáciách jemných svetlých žltohnedých pieskov s lavicami pieskovcov a v litotamniových vápencoch, kde však patria k zriedkavým nálezom. Bohaté výskyty z rôznych oblastí Centrálnej Paratetýdy pochádzajú zo stredného miocénu (báden).



Cerithium (Ptychocerithium) procrenatum SACCO 


Obr. 6Cerithium (Ptychocerithium) procrenatum SACCO
Dubová (Malý trávnik), vrchný báden
Foto: R. Biskupič

Zástupcovia tohto taxónu majú charakteristické štíhle, vysoké vežovité ulity dorastajúce do výšky okolo 40 mm. Samotné závity nemajú príliš vypuklý tvar, sú skôr rovné. Sú od seba nevýrazne oddelené, švy nachádzajúce sa medzi jednotlivými závitmi sú pomerne slabo vyvinuté. Staršie menšie závity tvoriace hornú časť a vrchol ulity sú zdobené masívnymi vertikálnymi jemne granulovanými rebrami. Na ďalších mladších závitoch sa skulptúra postupne mení, priečne rebrá ustupujú a zvýrazňuje sa skulptúra špirálových rebier tvorených výraznými pravidelnými hrbolčekmi. Na závitoch sa zvyčajne nachádzajú tri špirálové rebrá - jedno sa nachádza v hornej časti závitu tesne pod sutúrou a hneď pod ním sú vyvinuté ďalšie dve výraznejšie granulované rebrá. V medzerách medzi jednotlivými špirálovými rebrami sa väčšinou nachádza jedna tenká špirálová línia. Prostredné rebro u niektorých exemplárov môže byť mierne širšie, s vyvinutou slabou, alebo i výraznejšiu ryhou, prípadne môže byť až rozdvojené a tvoriť tak dve rovnako široké rebrá pokryté hrbolčekmi. Objavujú sa aj jedince s hustejšou skulptúrou, kde sa medzi prostredným a spodným špirálovým rebrom nachádzajú ešte ďalšie dve menej výrazné užšie špirálové rebierka so slabo vyvinutými malými hrbolčekmi. Posledný závit je zdobený početnými hustými špirálovými radmi uzlíkov a tenkými prúžkami. Ústie je dobre vyvinuté, na hornom okraji s nevýrazným análnym kanálikom a na jeho spodnom okraji ukončené krátkym sifonálnym kanálikom.

.

Obr. 7Cerithium (Ptychocerithium) procrenatum SACCO
Ukážka variability skulptúry schránok.
Dubová (Malý trávnik), vrchný báden
Foto: R. Biskupič

Zvyšky uvedeného druhu sa na území slovenskej časti Západných Karpát vyskytujú na početných lokalitách vrchného bádenu v jemných piesčitých, piesčitoílovitých a ílovitých sedimentoch. Schránky týchto gastropódov boli vo Viedenskej panve objavené v Borskom Mikuláši (Vinohrádky), Rohožníku (Konopiská) a Dúbravke (Dúbravská Hlavica). V Dunajskej panve sa našli na náleziskách v Dubovej (Malý trávnik), Modre – Kráľovej, Smoleniciach a Dolných Orešanoch. Práve zo spomínanej lokality Malý trávnik v Dubovej pochádzajú z vrstiev piesčitých ílov bohaté a dobre zachované nálezy týchto ulitníkov. Z Východoslovenskej panvy boli ich nálezy opísané z lokality v Kuzmiciach. Druh Cerithium (Ptychocerithium) procrenatum SACCO bol počas bádenu (stredný miocén) hojne rozšírený v celej oblasti Centrálnej Paratetýdy.



Cerithium rubiginosum EICHWALD

Ulity sú vežovitého, mierne konvexného tvaru. Schránky dospelých indivíduí dosahujú bežne výšku v rozmedzí od 20 až 24 mm. Švy sú viditeľné a zreteľne oddeľujú jednotlivé závity. Tvar stien závitov je značne premenlivý – môžu byť ploché, alebo i vyduté. Skulptúra je veľmi variabilná a členitá. V hornej časti ulity na starších závitoch pozostáva skulptúra z výrazných axiálnych rebier. Smerom nadol na mladších závitoch môžu byť tieto rebrá masívnejšie. Pretínajú ich jemné špirálové prúžky, niekedy vyvinuté až do špirálových rebierok. Na schránkach mnohých jedincov sa však priečne rebrá postupne zjemňujú a vytvorí sa skôr skulptúra masívnych špirálových rebier s oblými hrbolčekmi. Závity nesú tri, až štyri rady špirálových granulovaných rebier. Posledný závit je najväčší, nachádzajú sa na ňom granulované špirálové rebrá, prípadne rady hrbolčekov. V priestoroch medzi jednotlivými rebrami sú vyvinuté veľmi jemné a nevýrazné špirálové línie. Ústie je veľké, okrúhle, na jeho hornom okraji so slabo vyvinutým análnym kanálikom. Sifonálny kanálik nachádzajúci sa na spodnom okraji ústia je krátky a nevýrazný.

.

Obr. 8Cerithium rubiginosum EICHWALD
Rohožník (Konopiská), sarmat
Foto: R. Biskupič

Z Viedenskej panvy pochádzajú bohaté nálezy týchto gastropódov zo sarmatských ílovitých a organodetritických sedimentov z okolia Rohožníka (Konopiská). Zriedkavé zvyšky boli nájdené aj na úpätiach vrchu Devínska Kobyla (514 m) na lokalite Lomnická v Devíne, kde boli objavené vo fáciách kompaktných lumachelových vápencov a pieskovcov vo forme kamenných jadier a odtlačkov. Nálezy schránok druhu Cerithium rubiginosum EICHWALD boli dokumentované aj z lokalít Bohdanovce, Skaroš, Rakoš a Slanec (Východoslovenská panva). V miocéne Centrálnej Paratetýdy sa tento druh vyskytoval len počas sarmatu, patrí medzi typických predstaviteľov sarmatskej fauny mäkkýšov.


Autor: Radoslav Biskupič


Zoznam najdôležitejšej použitej literatúry:

Baluk, W., 1975: Lower tortonian Gastropods from Korytnica, Poland. Part I.
Paleontologia Polonica, 32

Friedberg, W., 1911 - 1928: Mieczaki mioceńskie ziem Polskich (Mollusca mioceanica Poloniae) Pars I., Gastropoda et Scaphopoda

Harzhauser, M., 2002: Marine und brachyhaline Gastropoden aus dem Karpatium des Korneuburger Beckens und der Kreuzstettener Bucht (Österreich, Untermiozän).
Beitr. Paläont., 27, Wien

Kojumdgieva, E., 1960: In Em. Kojumdgieva et B. Strachimirov: Les fossiles de Bulgarie, 7, tortonien. Le tortonien du type viennois. As. d. sc. d. Bulg., Sofia

Sieber, R., 1937: Die miozänen Potamididae, Cerithiidae, Cerithiopsidae und Triphoridae Niederösterreichs. Embrick Strand Festschr. Pars 2

Strausz, L., 1966: Die miozän – mediterranen Gastropoden Ungarns.
Akad. kiadó, Budapest

Švagrovský, J., 1981: Lithofazielle Entwicklung und Molluskenfauna des oberen Badeniens (Miozän M4d) in dem Gebiet Bratislava Devínska Nová Ves.
Západné Karpaty, Séria Paleontológia, 7

Švagrovský, J., 1982: Gastropoda, Prosobranchia. Teil I. Archaeogastropoda und Mesogastropoda des oberen Badeniens von Borský Mikuláš (NO – Teil des Wiener Beckens) und ihre stratigraphische Bedeutung. Geol. Zbor. Geol. Carpathica 33, 4

Švagrovský, J., 1971: Das Sarmat der Tschechoslowakei und seine Molluskenfauna.
Acta Geol. Geogr. Univ. Comen. 20

Švagrovský, J., 1960: Biostratigrafia a fauna mäkkýšov vrchného tortónu východného úpätia Slanských hôr. Geol. Práce, Zošit 57



0 komentárov:

Zverejnenie komentára

 
Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes |