štvrtok 29. decembra 2011

Fauna žralokov z miocénnych lokalít západného Slovenska (I. časť)

Zvyšky stavovcov patria medzi zaujímavé a vzácne nálezy fosílií. Na našom území bolo v sedimentoch miocénu nájdených množstvo zvyškov rôznych suchozemských a marinných stavovcov. Na viacerých náleziskách sa pomerne často vyskytujú aj fosílie zubov obávaných morských predátorov – žralokov.


Žraloky patria do skupiny živočíchov rozšírenej na Zemi už od paleozoika, pričom výskyty prvých žralokov sú známe už z konca silúru a začiatku devónu. Systematicky ich možno zaradiť ku drsnokožcom (Chondrichthyes), konkrétne do podtriedy Elasmobranchii, do ktorej patria spoločne s rajami (Batoidea). Vo fosílnom stave sa zachovávajú predovšetkým ich zuby, keďže žraloky majú iba chrupavkovitú kostru. Nálezy stavcov tvorených pevným kostným tkanivom patria medzi vzácne ojedinelé nálezy. V slovenskej časti Západných Karpát boli fosílie žralokov objavené nielen v sedimentoch neogénu a paleogénu, ale aj vo vrstvách mezozoika. V triasových horninách fatranského súvrstvia Belianskych Tatier boli objavené zúbky žralokov druhov Hybodus minor AGASSIZ a Lissodus minimus AGASSIZ. Zo starších treťohôr (paleogén) pochádzajú nálezy drsnokožcov z eocénnych sedimentov lokality Žilina – Solinky, kde boli v bývalom ílovisku tehelne nájdené početné drobné zúbky žralokov Squalus sp. Najbohatšie nálezy fosílnych žralokov však pochádzajú z miocénu. Nájdené boli na mnohých lokalitách v oblasti západného a južného Slovenska. Známe sú lokality Mučín, Horné Strháre, Horné Príbelce, Rapovce, Rohožník – Konopiská. Významné lokality s nájdenou bohatou faunou miocénnych drsnokožcov sa tiež nachádzajú v okolí Bratislavy – v Devínskej Novej Vsi, Devíne a Dúbravke.

Obr. 1 – Ukážka zubov viacerých druhov žralokov z bádenských lokalít západného Slovenska
aNotorhynchus primigenius (AGASSIZ), Devínska Nová Ves (Sandberg)
bCarcharias acutissimus (AGASSIZ), Devínska Nová Ves (Sandberg)
cSquatina sp., Rohožník (Konopiská)
dIsurus retroflexus (AGASSIZ), Rohožník (Konopiská)
eIsurus desori (AGASSIZ), Devínska Nová Ves (Sandberg)

Foto: R. Biskupič


Počas obdobia báden (16,30 – 12,70 mil. r.) bolo v oblasti Centrálnej Paratetýdy rozšírených viacero druhov žralokov, ktoré obývali plytkovodné pobrežné oblasti, ale i vody otvoreného mora. Na našom území boli ich fosílne zvyšky nájdené na viacerých lokalitách, v rôznych typoch sedimentov a fácií. Okrem samotných zubov boli nájdené na kostiach cicavcov aj ryhované stopy spôsobené zubami žralokov. Známy je kostrový nález veľryby z vrchného bádenu lokality Konopiská pri Rohožníku, kde sa na kostiach tohto cicavca zachovali ryhy po zuboch žralokov, ku ktorým došlo pri zahryznutiach do koristi počas trhania potravy. Zuby žralokov majú charakteristický tvar, od zubov iných stavovcov ich možno morfologicky jednoducho a jasne diferencovať. Vo fosílnom stave sa zachovávajú dobre a väčšinou celistvo aj s koreňom. Samotná korunka zubov býva v závislosti od daného druhu žraloka buď štíhla a vysoká, alebo skôr nižšia a širšia, rovná, mierne, alebo viac zahnutá, s hladkým, alebo zúbkovaným okrajom. Sklovina korunky je lesklá a hladká, prípadne zvrásnená. Spodnú časť zubov tvorí výrazný koreň. Na jeho vnútornej strane v centrálnej časti koreňa je zvyčajne vyvinutá zvislá stredová brázda. Pre niektoré druhy žralokov sú charakteristické drobné nevýrazné bočné zúbky, ktoré sú vyvinuté na ramenách koreňa vedľa korunky zubu po oboch stranách. Rozmery zubov sú rôzne, ich veľkosť je určená okrem iného aj druhom žraloka, z ktorého tieto zuby pochádzajú. Zúbky menších druhov žralokov dosahujú veľkosť len niekoľkých milimetrov, zatiaľ čo zuby väčších druhov dosahujú rozmery niekoľkých centimetrov. Veľkosť a tvar žraločích zubov však závisí nielen od príslušnosti k danému druhu žraloka, ale aj od typu zubu. Na základe ich morfológie je možné určiť, ktoré zuby pochádzajú z pravej, alebo ľavej strany hornej čeľuste (Palatoquadratum), alebo z pravej, či ľavej strany dolnej čeľuste (Meckelova chrupavka). Možno rozlíšiť niekoľko typov žraločích zubov – symfyzálne, parasymfyzálne, predné, intermediálne, laterálne a zadné.


Zrejme najznámejšou a najprebádanejšou lokalitou s výskytom fauny žralokov je nálezisko Sandberg pri Devínskej Novej Vsi (Bratislava), ktoré patrí medzi významné náleziská miocénnej fauny bezstavovcov a stavovcov. Táto výnimočná vrchnobádenská paleontologická lokalita interesuje paleontológov a geológov už od 19. storočia. Nielen domácimi, ale i zahraničnými autormi bolo publikovaných niekoľko štúdií o miocénnej faune drsnokožcov, v ktorých boli okrem iných uvedené, alebo citované aj nálezy z lokality Sandberg. V piesčitých usadeninách plytkých pobrežných fácií sandberských vrstiev tu bol systematickými zbermi od objavenia náleziska až po súčasnosť nájdený dobre zachovaný fosílny materiálu pozostávajúci z pomerne veľkého množstva zubov rôznych druhov žralokov. Veľmi vzácny a zriedkavý nález pochádza aj z náleziska v Devíne, kde bol nájdený zub patriaci obrovskému vyhynutému žralokovi druhu Carcharocles megalodon (AGASSIZ), pričom samotný zub má výšku až 108,3 mm. Žraloky tohto druhu mohli dorastať až do dĺžky 18 metrov a živili sa skôr veľkými morskými cicavcami (veľryby). Zúbky žralokov boli nájdené na viacerých lokalitách na Devínskej Kobyle a jej blízkom okolí: Devínska Nová Ves (Sandberg, Bonanza, Útočnica, Glavica, Tehelňa), Devín (Terasy, Vinohrady, Lingulová lavica), Dúbravka (Dúbravská Hlavica, Pekténová lavica), ako aj vo Viedenskej panve na lokalite Rohožník – Konopiská. Pestrá a početná fauna drsnokožcov bádenu bola na spomínaných lokalitách zastúpená nasledujúcimi rodmi a druhmi žralokov: Squatina sp., Notorhynchus primigenius (AGASSIZ), Carcharias acutissimus (AGASSIZ), Carcharias cuspidatus (AGASSIZ), Carchalocles megalodon (AGASSIZ), Carcharhinus priscus (AGASSIZ), Galeocerdo aduncus AGASSIZ, Scyliorhinus sp., Sphyrna zygaena (LINNAEUS), Negaprion eurybathrodon (BLAKE), Hemipristis serra (AGASSIZ), Isurus hastalis (AGASSIZ), Isurus desori (AGASSIZ), Isurus retroflexus (AGASSIZ), Galeorhinus affinis (PROBST).

Autor: Radoslav Biskupič


Použitá literatúra:

Hano V, & Seneš J., 1953: Spodnomiocénna fauna pri Rapovciach.
Geol. Sbor. Slov. Akad. Vied Umení III, 3 - 4

Hiden, Von Hartmut R., 1994/95: Elasmobranchier (Pisces, Chondrichthyes) aus dem
Badenium (Mittleres Miozän) des Steirischen Beckens (Österreich).
Mitt. Abt. Geol. und Paläont. Landesmuseum Joanneum, Heft 52/53

Holec P., 2001: Miocénne drsnokožce a kostnaté ryby (Chondrichthyes et Osteichthyes,
Vertebrata) z viedenskej panvy pri Bratislave (Slovensko).
Mineralia Slovaca, 33.

Holec P., Hornáček M. & Sýkora M., 1995: Lower Miocene shark (Chondrichthyes,
Elasmobranchii) and whale faunas (Mammalia, Cetacea) near Mučín, Southern Slovakia.
Geol. Práce, Spr., 100

Juhász T., 2006: A danitz-pusztai homokbánya porcoshal maradványainak viszgálata.
Folia Historico Naturalia Musei Matraensis, 30

Kocsis László, 2007: Central Paratethyan shark fauna (Ipolytarnóc, Hungary).
Geologica Carpathica, 58, 1

Schultz O., 1971: Die Selachier-Fauna (Pisces, Elasmobranchii) des Wiener Beckens und
seiner Randgebiete im Badenien (Miozän).
Ann. Naturhist. Mus. (Wien), 75

Švagrovský J., 1981: Lithofazielle Entwicklung und Molluskenfauna des oberen Badenien
(Miozän M4d) in dem Gebiet Bratislava – Devínska Nová Ves.
Západné Karpaty, Séria Paleontológia, 7

Internet:

en.wikipedia.org

2. časť článku TU

1 komentárov:

Unknown povedal(a)...

Somebody who has this paper for me:
Hano V, & Seneš J., 1953: Spodnomiocénna fauna pri Rapovciach.
Geol. Sbor. Slov. Akad. Vied Umení III, 3 - 4
Thanks juergen.pollerspoeck@gmail.com

Zverejnenie komentára

 
Design by Free WordPress Themes | Bloggerized by Lasantha - Premium Blogger Themes |